Ľudia na SPU

Na tejto stránke máte zobrazené všetky verejne prístupne údaje o zadanej osobe. Niektoré informácie o personálnom zaradení a funkciách osoby môžu byť skryté.

doc. Ing. Lenka Lackóová, PhD.
Identifikačné číslo: 1259
Univerzitný e-mail: lenka.lackoova [at] uniag.sk
 
docentka CSc./PhD. - Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav (FZKI)

Kontakty     Absolvent     Výučba     Záverečná práca     
Projekty     Publikácie     Orgány     Vedené práce     

Základné informácie

Základné informácie o záverečnej práci

Typ práce: Habilitačná práca
Názov práce:Mapovanie zmien zrnitostných frakcií piesočnatých pôd vplyvom veternej erózie v krajine
Autor: doc. Ing. Lenka Lackóová, PhD.
Pracovisko: Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav (FZKI)
Oponent 1:prof. Ing. Jaroslav Antal, DrSc.
Oponent 2:prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD.
Oponent 3:doc. Ing. Jana Kozlovsky Dufková, Ph.D.
Stav záverečnej práce:Záverečná práca bola úspešne obhájená


Doplňujúce informácie

Nasledujú doplňujúce informácie záverečnej práce. Kliknutím na odkaz s názvom jazyka vyberiete, v akom jazyku majú byť informácie zobrazené.

Jazyk spracovania záverečnej práce:slovenský jazyk

slovenský jazyk        anglický jazyk

Názov práce:Mapovanie zmien zrnitostných frakcií piesočnatých pôd vplyvom veternej erózie v krajine
Abstrakt:Jednou z najväčších hrozieb Európskych pôd je ich degradácia v dôsledku erózie vetrom a vodou. Erózia spôsobuje neodvrátiteľné riziká na ornej pôde vzhľadom na jej ekologické a ekonomické dôsledky. Zatiaľ čo, dostupnosť dát súvisiaca s vodnou eróziou je v rámci Európy dobrá, súčasné poznatky o priestorovej degradácii a množstve veternej erózie je limitovaná. Toto platí aj pre podmienky Slovenska, kde, podľa vedomosti autora, bolo realizovaných iba pár meraní, ktorých výstupom boli reálne erodované množstvá pôdy v krajine. Oblasti, ktoré sú najviac náchylné na veternú eróziu sú situované v západnej a juhovýchodnej časti Slovenska. Klimatické (predovšetkým rýchlosť vetra a zrážky), pôdne charakteristiky, stav pôdneho povrchu a dĺžka pôdneho celku sú najdôležitejšie faktory, ktoré predurčujú rozsah veternej erózie. Na to, aby sa najnáchylnejšie pôdne častice mobilizovali, je potrebná rýchlosť vetra, ktorá presahuje 6m/s (vo výške 10 m). Na základe terénnych meraní, ktoré boli realizované v podmienkach Slovenska, prahová rýchlosť vetra pre pohyb častíc bola stanovená od 5,0 do 5,9 m/s, maximálna minútová rýchlosť bola 12,3 m/s a maximálne nárazy vetra 17,3 m/s. Náchylnosť pôdy na veternú eróziu závisí na stabilite jej agregátov a je ovplyvnená zrnitosťou, množstvom organickej hmoty a obsahom vody. Rýchle a presné stanovenie eróznych odnosov v krajine ostáva stále vo vedeckej oblasti veľkou výzvou. Naša metóda odhaduje stratu pôdy vetrom porovnaním historického a súčasného obsahu frakcie piesočnatých, prachových a ílovitých častíc na povrchu poľnohospodárskych pôd (do 5 cm). Obsah historického zrnitostného zloženia pôd bol prebratý zo záznamov KPP z rokov 1961 až 1970, ktoré nám pre účel tejto práce poskytol VÚPOP, Bratislava. Dáta boli následne porovnané s výstupmi z paneurópskeho prieskumu pôd LUCAS (2009), ktoré sú voľne stiahnuteľné zo stránky JRC. Aby sme výsledky práce čo najviac spresnili, zrealizovali sme v rokoch 2015 až 2016 vlastné mapovanie zrnitostného zloženia pôd v 8 katastrálnych územiach (Kostolište, Láb, Lozorno, Malacky, Plavecký Štvrtok, Borský Svätý Jur, Kuklov, Kúty a Močenok). Výskum zahŕňa predpoklad, že na povrchu pôdy vplyvom veternej erózie dochádza k zmene pomeru erodovateľnej a neerodovateľnej frakcie. Avšak iba minimum výskumov sa doteraz zameriavalo na prepojenie kvantifikácie veternej erózie ako aj detailným analýzam erodovaných zrnitostných frakcií. Táto práca objasňuje vplyv veternej erózie na zmenu zrnitostného zloženia vrchnej vrstvy pôdy (<5 cm) v dlhodobom horizonte. Kombinácia dôsledkov klimatickej zmeny môže vo výraznej miere urýchliť tento proces v oblastiach náchylných na veternú eróziu. Naše výskumy potvrdili, že významné zmeny v zrnitostnom zložení (napr. strata jemných častíc) spôsobované eróznym javom sa môžu prejavovať veľmi rýchlo a najjemnejšie častice môžu z povrchu pôdy erodovať aj v priebehu niekoľkých rokoch. Na druhej strane, môžu byť tieto častice navievané v oblastiach, ktoré sú svojimi geografickými vlastnosťami, prípadne veternými pomermi náchylné na akumulačné procesy eróznych dopadov, čím sa zrnitostné zloženie povrchu pôdy mení v prospech frakcie prachových častíc. Jedným z priamych dôsledkov veternej erózie je strata pôdy a pôdnych živín prostredníctvom saltácie častíc < 0,50 mm a vertikálny odnos najjemnejších častíc. Saltácia spôsobuje primárne redistribúciu vrchnej časti pôdy a ovplyvňuje vegetáciu a pôdy v lokálnej mierke. Naše výsledky poukazujú na to, že povrch pôdy sa v určitých miestach stal v priebehu 46 rokov výrazne drsnejším, ale vo väčšej časti záujmových území sa erózny jav prejavuje vo forme akumulácie frakcie prachových častíc. Analýza zmeny početnosti výskytu pôdnych druhov v sledovanom časovom horizonte naznačuje trend nárastu pôdnych druhov s výrazným zastúpením prachových častíc (prachovitá, prachovitohlinitá pôda). Metódou výpočtu objemu erodovaných častíc v k.ú Močenok sme preukázali, že došlo akumulácii k približne 31228 m3 a deflácii 16236 m3 pôdneho materiálu z tejto oblasti. Celkovo došlo k transportu približne 14922 m3 pôdneho materiálu (5,5 cm výška).
Kľúčové slová:veterná erózia, zrnitostná frakcia, piesočnaté pôdy

Časti práce s odloženým zverejnením:

Záverečná práca (prílohy záverečnej práce) neobmedzene
Posudky záverečnej práce neobmedzene