Persons at SUA

This page displays all publicly accessible information about the desired person. Some information about the person's occupation and offices may be hidden.

prof. Ing. Adriana Kolesárová, PhD.
Identification number: 1505
University e-mail: adriana.kolesarova [at] uniag.sk
 
professor CSc./PhD. - Department of Animal Physiology (FBFS)
dekanát - centrum - Faculty of Biotechnology and Food Sciences
Vice-dean - Faculty of Biotechnology and Food Sciences

Contacts     Graduate     Lesson     Projects     
Publications     Bodies     Supervised theses     

Basic information

Basic information about a final thesis

Type of thesis: Dissertation thesis
Thesis title:Endocrine and intracellular response of animal system to application of amygdalin
Written by (author): Ing. Marek Halenár, PhD.
Department: Department of Animal Physiology (FBFS)
Thesis supervisor: prof. Ing. Adriana Kolesárová, PhD.
Opponent 1:prof. Ing. Peter Chrenek, DrSc.
Opponent 2:prof. RNDr. Radoslav Omelka, PhD.
Opponent 3:doc. MVDr. Eva Petrovová, PhD.
Final thesis progress:Final thesis was successfully defended.


Additional information

Additional information about the final thesis follows. Click on the language link to display the information in the desired language.

Language of final thesis:Slovak

Slovak        English

Title of the thesis:Endokrinná a intracelulárna odozva živočíšneho systému na aplikáciu amygdalínu
Summary:Amygdalín reprezentuje jednu z najpoužívanejších alternatívnych terapií, ktoré našli praktické uplatnenie nielen v prevencii rôznych ochorení, ale najmä v liečbe nádorových ochorení. Na druhej strane, amygdalín je v tele metabolizovaný a uvoľňuje signifikantné množstvo kyanidu, čo môže viesť až ku kyanidovej otrave. Cieľom predkladanej dizertačnej práce bolo determinovať potenciálne účinky amygdalínu na biologické procesy prebiehajúce v živočíšných systémoch. V in vivo experimente sme sa zamerali na možné zmeny v endokrinnom profile zdravých samíc králika (n=40) indukované krátkodobou (28 dní) aplikáciou dvoch rôznych foriem amygdalínu (intramuskulárna a orálna). Modulačný potenciál amygdalínu bol testovaný aj v in vitro podmienkach. Determinovali sme účinky amygdalínu (1, 10, 100, 1000, 10 000 mikrog.ml 1) na sekrečnú aktivitu (progesterón, 17beta estradiol), markery proliferácie (cyklín B1, PCNA) a apoptózy (kaspáza 3, p53) a viabilitu granulóznych buniek, ktoré boli izolované z vaječníkov ošípaných. Testovali sme aj protinádorové účinky amygdalínu (100, 1000, 10 000 mikrog.ml 1) na humánnych líniach buniek ovariálneho karcinómu (OVCAR 8) a karcinómu krčka maternice (HeLa). V týchto bunkových líniach sme sledovali vplyv amygdalínu na priebeh bunkového cyklu (prietoková cytometria), energetický metabolizmus (Sea horse), expresiu regulátorov metabolizmu, oxidačnoredukčnej rovnováhy, mitochondriálne a apoptotické markery (Western blotting), ako aj na morfologické zmeny (fluorescenčná imunocytochémia). Všetky experimentálne skupiny boli vždy porovnávané s kontrolnou skupinou. Plazmatické koncentrácie steroidných (progesterón, 17beta estradiol, testosterón), tyroidných (tyreostimulačný hormón, trijódtyronín, tyroxín) a gonadotropných (luteinizačný hormón, prolaktín) hormonálnych regulátorov fyziologických funkcií samíc králika neboli v našom in vivo experimente ovplyvnené po 14 a 28 dňovej aplikácii amygdalínu. Intramuskulárna aplikácia amygdalínu (0,6 a 3,0 mg.kg 1 ž.hm.) nespôsobila zmeny v koncentráciách steroidných, tyroidných a ani gonadotropných hormónov. Podobný trend sme zaznamenali aj po orálnej aplikácii amygdalínu, vo forme marhuľových jadierok (60 a 300 mg.kg 1 ž.hm.), kde koncentrácie steroidných, tyroidných a gonadotropných hormónov neboli ovplyvnené žiadnymi koncentráciami amygdalínu. Výsledky z našich in vitro pokusov demonštrujú modulačný účinok amygdalínu na sekréciu 17beta estradiolu, nie však progesterónu (ELISA), ovariálnymi granulóznymi bunkami ošípaných v závislosti od použitých koncentrácií. Signifikantná (P 0,05) stimulácia sekrécie 17beta estradiolu bunkami granulózy bola zaznamenaná len po aplikácii (24 h) najvyššej koncentrácie amygdalínu (10 000 mikrog.ml 1). Imunocytochemická analýza granulóznych buniek z vaječníkov ošípaných, kultivovaných s amygdalínom (24 h), nepreukázala výrazne zmeny v obsahu proliferačných a apoptotických markerov. Amygdalín neindukoval preukazné zmeny v počte buniek obsahujúcich proliferačné (cyklín B1, PCNA) a apoptotické markery (kaspáza 3, p53). Metóda detekcie viability (AlamarBlue) granulóznych buniek nepreukázala výrazné zmeny indukované aplikáciou amygdalínu do kultivačného média. Priebeh bunkového cyklu v humánnej línii buniek ovariálneho karcinómu (OVCAR 8) nebol ovplyvnený aplikáciou amygdalínu (100, 1000, 10 000 mikrog.ml 1) v in vitro podmienkach. Kultivácia OVCAR 8 buniek s amygdalínom (24 h) nemala za následok moduláciu jednotlivých fáz bunkového cyklu (G0/G1, S, G2/M, Sub G0/G1). Rovnaké výsledky sme získali aj v prípade ďalšej humánnej línie buniek karcinómu krčka maternice (HeLa), kde amygdalín neindukoval zmeny v jednotlivých fázach bunkového cyklu. Podobne, produkcia laktátu (glykolytický flux) bunkami OVCAR 8 nebola ovplyvnená aplikáciou amygdalínu do kultivačného média. Avšak zaujímavé výsledky sme dosiahli po detekcii účinku amygdalínu na mitochondriálnu aktivitu OVCAR-8 buniek. Najvyššia koncentrácia amygdalínu (10 000 mikrog.ml 1) signifikantne (P 0,05) inhibovala spotrebu kyslíka, bazálnu a maximálnu respiráciu, ako aj zásobnú respiračnú kapacitu v OVCAR 8 bunkovej línii. Domnievame sa, že amygdalín dokázal značne inhibovať procesy súvisiace s produkciou energie (oxidačnú fosforyláciu) v humánnej línii buniek ovariálneho karcinómu. Na základe týchto zistení sme skúmali vplyv amygdalínu na expresiu principiálnych bunkových regulátorov. Kultivácia OVCAR 8 buniek v prítomnosti amygdalínu neindukovala významné zmeny v expresii glykolytických markerov (GAPDH, PKM 2, LDH A), enzýmov oxidačno-redukčnej rovnováhy (SOD 1, SOD 2, kataláza, GR), ako aj mitochondriálnych markerov (Hsp 60, betaF1 ATPáza, IF 1). Podobne expresia elementárnych sprostredkovateľov apoptózy (Bcl 2, Bax) nebola modulovaná amygdalínom. Imunofluorescenčná analýza OVCAR 8 a HeLa bunkových línií, ktoré boli kultivované s amygdalínom (10 000 mikrog.ml 1) nepoukázala na evidentné zmeny vo vybraných bunkových organelách a štruktúrach. Amygdalín neidukoval alterácie v jadrách buniek, mitochondriálnej betaF1 subjednotky enzýmu ATP syntázy, ako aj v štruktúrnom proteíne beta aktíne. Nezaznamenali sme žiadne morfologické prejavy asociované s programovanou bunkovou smrťou apoptózou. Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že amygdalín nemal modulačný účinok na endokrinný profil u zdravých samíc králika in vivo, ale indukoval zmeny v sekrécii steroidného hormónu (17beta estradiolu) v zdravých ovariálnych granulóznych bunkách ošípaných in vitro. Z dôvodu absencie spoľahlivého dôkazu o účinnosti amygdalínu, a aj napriek výraznému ovplyvneniu mitochondriálnej aktivity v našich experimentoch, nie je možné jednoznačne potvrdiť protinádorovú aktivitu amygdalínu v nami testovaných karcinómových líniach.
Key words:králik, ovariálne granulózne bunky, proliferácia, karcinómové bunky, apoptóza, amygdalín, hormóny

Display and download files

To display the final thesis assignment form click on the Display the final thesis assignment form icon. The following icons - Final thesis, Thesis appendices, Supervisor's review, Opponent's review - relate to the final thesis and can be downloaded. They could be displayed on condition they have been inserted and are available publicly.

Display the assignment form

Parts of thesis with postponed release:

Final thesis (final thesis appendices) unlimited
Reviews for final thesis unlimited