Ľudia na SPU

Na tejto stránke máte zobrazené všetky verejne prístupne údaje o zadanej osobe. Niektoré informácie o personálnom zaradení a funkciách osoby môžu byť skryté.

prof. Ing. Adriana Kolesárová, PhD.
Identifikačné číslo: 1505
Univerzitný e-mail: adriana.kolesarova [at] uniag.sk
 
profesorka CSc./PhD. - Katedra fyziológie živočíchov (FBP)
dekanát - centrum - Fakulta biotechnológie a potravinárstva
Prodekanka - Fakulta biotechnológie a potravinárstva

Kontakty     Absolvent     Výučba     Projekty     
Publikácie     Orgány     Vedené práce     

Základné informácie

Základné informácie o záverečnej práci

Typ práce: Dizertačná práca
Názov práce:Endokrinná a intracelulárna odozva živočíšneho systému na aplikáciu amygdalínu
Autor: Ing. Marek Halenár, PhD.
Pracovisko: Katedra fyziológie živočíchov (FBP)
Vedúci práce: prof. Ing. Adriana Kolesárová, PhD.
Oponent 1:prof. Ing. Peter Chrenek, DrSc.
Oponent 2:prof. RNDr. Radoslav Omelka, PhD.
Oponent 3:doc. MVDr. Eva Petrovová, PhD.
Stav záverečnej práce:Záverečná práca bola úspešne obhájená


Doplňujúce informácie

Nasledujú doplňujúce informácie záverečnej práce. Kliknutím na odkaz s názvom jazyka vyberiete, v akom jazyku majú byť informácie zobrazené.

Jazyk spracovania záverečnej práce:slovenský jazyk

slovenský jazyk        anglický jazyk

Názov práce:Endokrinná a intracelulárna odozva živočíšneho systému na aplikáciu amygdalínu
Abstrakt:Amygdalín reprezentuje jednu z najpoužívanejších alternatívnych terapií, ktoré našli praktické uplatnenie nielen v prevencii rôznych ochorení, ale najmä v liečbe nádorových ochorení. Na druhej strane, amygdalín je v tele metabolizovaný a uvoľňuje signifikantné množstvo kyanidu, čo môže viesť až ku kyanidovej otrave. Cieľom predkladanej dizertačnej práce bolo determinovať potenciálne účinky amygdalínu na biologické procesy prebiehajúce v živočíšných systémoch. V in vivo experimente sme sa zamerali na možné zmeny v endokrinnom profile zdravých samíc králika (n=40) indukované krátkodobou (28 dní) aplikáciou dvoch rôznych foriem amygdalínu (intramuskulárna a orálna). Modulačný potenciál amygdalínu bol testovaný aj v in vitro podmienkach. Determinovali sme účinky amygdalínu (1, 10, 100, 1000, 10 000 mikrog.ml 1) na sekrečnú aktivitu (progesterón, 17beta estradiol), markery proliferácie (cyklín B1, PCNA) a apoptózy (kaspáza 3, p53) a viabilitu granulóznych buniek, ktoré boli izolované z vaječníkov ošípaných. Testovali sme aj protinádorové účinky amygdalínu (100, 1000, 10 000 mikrog.ml 1) na humánnych líniach buniek ovariálneho karcinómu (OVCAR 8) a karcinómu krčka maternice (HeLa). V týchto bunkových líniach sme sledovali vplyv amygdalínu na priebeh bunkového cyklu (prietoková cytometria), energetický metabolizmus (Sea horse), expresiu regulátorov metabolizmu, oxidačnoredukčnej rovnováhy, mitochondriálne a apoptotické markery (Western blotting), ako aj na morfologické zmeny (fluorescenčná imunocytochémia). Všetky experimentálne skupiny boli vždy porovnávané s kontrolnou skupinou. Plazmatické koncentrácie steroidných (progesterón, 17beta estradiol, testosterón), tyroidných (tyreostimulačný hormón, trijódtyronín, tyroxín) a gonadotropných (luteinizačný hormón, prolaktín) hormonálnych regulátorov fyziologických funkcií samíc králika neboli v našom in vivo experimente ovplyvnené po 14 a 28 dňovej aplikácii amygdalínu. Intramuskulárna aplikácia amygdalínu (0,6 a 3,0 mg.kg 1 ž.hm.) nespôsobila zmeny v koncentráciách steroidných, tyroidných a ani gonadotropných hormónov. Podobný trend sme zaznamenali aj po orálnej aplikácii amygdalínu, vo forme marhuľových jadierok (60 a 300 mg.kg 1 ž.hm.), kde koncentrácie steroidných, tyroidných a gonadotropných hormónov neboli ovplyvnené žiadnymi koncentráciami amygdalínu. Výsledky z našich in vitro pokusov demonštrujú modulačný účinok amygdalínu na sekréciu 17beta estradiolu, nie však progesterónu (ELISA), ovariálnymi granulóznymi bunkami ošípaných v závislosti od použitých koncentrácií. Signifikantná (P 0,05) stimulácia sekrécie 17beta estradiolu bunkami granulózy bola zaznamenaná len po aplikácii (24 h) najvyššej koncentrácie amygdalínu (10 000 mikrog.ml 1). Imunocytochemická analýza granulóznych buniek z vaječníkov ošípaných, kultivovaných s amygdalínom (24 h), nepreukázala výrazne zmeny v obsahu proliferačných a apoptotických markerov. Amygdalín neindukoval preukazné zmeny v počte buniek obsahujúcich proliferačné (cyklín B1, PCNA) a apoptotické markery (kaspáza 3, p53). Metóda detekcie viability (AlamarBlue) granulóznych buniek nepreukázala výrazné zmeny indukované aplikáciou amygdalínu do kultivačného média. Priebeh bunkového cyklu v humánnej línii buniek ovariálneho karcinómu (OVCAR 8) nebol ovplyvnený aplikáciou amygdalínu (100, 1000, 10 000 mikrog.ml 1) v in vitro podmienkach. Kultivácia OVCAR 8 buniek s amygdalínom (24 h) nemala za následok moduláciu jednotlivých fáz bunkového cyklu (G0/G1, S, G2/M, Sub G0/G1). Rovnaké výsledky sme získali aj v prípade ďalšej humánnej línie buniek karcinómu krčka maternice (HeLa), kde amygdalín neindukoval zmeny v jednotlivých fázach bunkového cyklu. Podobne, produkcia laktátu (glykolytický flux) bunkami OVCAR 8 nebola ovplyvnená aplikáciou amygdalínu do kultivačného média. Avšak zaujímavé výsledky sme dosiahli po detekcii účinku amygdalínu na mitochondriálnu aktivitu OVCAR-8 buniek. Najvyššia koncentrácia amygdalínu (10 000 mikrog.ml 1) signifikantne (P 0,05) inhibovala spotrebu kyslíka, bazálnu a maximálnu respiráciu, ako aj zásobnú respiračnú kapacitu v OVCAR 8 bunkovej línii. Domnievame sa, že amygdalín dokázal značne inhibovať procesy súvisiace s produkciou energie (oxidačnú fosforyláciu) v humánnej línii buniek ovariálneho karcinómu. Na základe týchto zistení sme skúmali vplyv amygdalínu na expresiu principiálnych bunkových regulátorov. Kultivácia OVCAR 8 buniek v prítomnosti amygdalínu neindukovala významné zmeny v expresii glykolytických markerov (GAPDH, PKM 2, LDH A), enzýmov oxidačno-redukčnej rovnováhy (SOD 1, SOD 2, kataláza, GR), ako aj mitochondriálnych markerov (Hsp 60, betaF1 ATPáza, IF 1). Podobne expresia elementárnych sprostredkovateľov apoptózy (Bcl 2, Bax) nebola modulovaná amygdalínom. Imunofluorescenčná analýza OVCAR 8 a HeLa bunkových línií, ktoré boli kultivované s amygdalínom (10 000 mikrog.ml 1) nepoukázala na evidentné zmeny vo vybraných bunkových organelách a štruktúrach. Amygdalín neidukoval alterácie v jadrách buniek, mitochondriálnej betaF1 subjednotky enzýmu ATP syntázy, ako aj v štruktúrnom proteíne beta aktíne. Nezaznamenali sme žiadne morfologické prejavy asociované s programovanou bunkovou smrťou apoptózou. Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že amygdalín nemal modulačný účinok na endokrinný profil u zdravých samíc králika in vivo, ale indukoval zmeny v sekrécii steroidného hormónu (17beta estradiolu) v zdravých ovariálnych granulóznych bunkách ošípaných in vitro. Z dôvodu absencie spoľahlivého dôkazu o účinnosti amygdalínu, a aj napriek výraznému ovplyvneniu mitochondriálnej aktivity v našich experimentoch, nie je možné jednoznačne potvrdiť protinádorovú aktivitu amygdalínu v nami testovaných karcinómových líniach.
Kľúčové slová:králik, ovariálne granulózne bunky, proliferácia, karcinómové bunky, apoptóza, amygdalín, hormóny

Zobrazenie a sťahovanie súborov

Pokiaľ chcete zobraziť zadanie záverečnej práce, kliknite na ikonu Zobraziť zadanie. Ikony Záverečná práca, Prílohy práce, Posudok vedúceho a Posudok oponenta predstavujú súbory týkajúce sa záverečnej práce, ktoré je možné stiahnuť. Budú zobrazené iba v prípade, že je súbor vložený a zároveň je verejný.

Zobraziť zadanie

Časti práce s odloženým zverejnením:

Záverečná práca (prílohy záverečnej práce) neobmedzene
Posudky záverečnej práce neobmedzene