Ľudia na SPU

Na tejto stránke máte zobrazené všetky verejne prístupne údaje o zadanej osobe. Niektoré informácie o personálnom zaradení a funkciách osoby môžu byť skryté.

doc. Ing. Peter Bokor, PhD.
Identifikačné číslo: 1533
Univerzitný e-mail: peter.bokor [at] uniag.sk
 

Kontakty     Výučba
     
Záverečná práca
     
Projekty
     
          

Základné informácie

Základné informácie o záverečnej práci

Typ práce:
Habilitačná práca
Názov práce:
Výskyt, rozšírenie, bionómia patogénov slnečnice ročnej (Helianthus annuus L.) a ochrana proti nim
Autor:
Pracovisko: Katedra ochrany rastlín (FAPZ)
Oponent 1:prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr.
Oponent 2:
Oponent 3:
prof. Ing. Jan Vašák, CSc.
Stav záverečnej práce:
Záverečná práca bola úspešne obhájená


Doplňujúce informácie

Nasledujú doplňujúce informácie záverečnej práce. Kliknutím na odkaz s názvom jazyka vyberiete, v akom jazyku majú byť informácie zobrazené.

Jazyk spracovania záverečnej práce:
slovenský jazyk

slovenský jazyk        anglický jazyk

Názov práce:
Výskyt, rozšírenie, bionómia patogénov slnečnice ročnej (Helianthus annuus L.) a ochrana proti nim
Abstrakt:V predkladanej habilitačnej práci sú zosumarizované informácie o výskyte, rozšírení, škodlivosti, bionómii i epidemiológii najdôležitejších patogénnych organizmov infikujúcich rastliny slnečnice ročnej v podmienkach Slovenska a možnostiach ochrany proti nim. K najdôležitejším patogénom infikujúcim rastliny slnečnice ročnej v podmienkach Slovenska patria Sclerotinia sclerotiorum, Diaporthe helianthi, Macrophomina phaseolina a Phoma macdonaldii. Huba Sclerotinia sclerotiorum spôsobuje bielu hniloba slnečnice, ktorá patrí k najrozšírenejším chorobám slnečnice na Slovensku a vyskytuje sa hlavne v ročníkoch s vyššími úhrnmi zrážok v letných mesiacoch. Patogén Diaporthe helianthi je pôvodcom sivej škvrnitosti slnečnice a vyskytuje sa najmä v oblasti juhovýchodného Slovenska, kde sú vhodnejšie podmienky pre jeho rozvoj. Prvé vytvorené askospóry patogéna sa v podmienkach Slovenska objavujú v júli a prvé symptómy napadnutia hubou D. helianthi na listoch slnečnice sú viditeľné v polovici júla, v rastovej fáze kvitnutia. Symptómy ochorenia na stonkách, v podobe hnedých škvŕn je možné pozorovať od začiatku augusta, po odkvitnutí slnečnice až po dozrievanie rastlín. Huba Macrophomina phaseolina spôsobuje popolavú hnilobu slnečnice a jej vyšší výskyt je možné pozorovať najmä v najteplejších oblastiach Slovenska a v rokoch s vysokými teplotami v letných mesiacoch. Intenzita výskytu popolavej hniloby v porastoch slnečnice býva vyššia na ľahších pôdach. Množstvo mikrosklerócií patogéna M. phaseolina súvisí zo zrnitostným zložením pôdy a čím je vyšší obsah piesku v pôde, tým sa v pôde nachádza viac mikrosklerócií. Vyšší výskyt mikrosklerócií patogéna M. phaseolina možno očakávať v neštruktúrnej pôde a na takýchto pôdach hrozí vyššie riziko objavenia sa popolavej hniloby slnečnice. Patogén Phoma macdonaldii spôsobuje čiernu škvrnitosť slnečnice a vyskytuje sa najmä v najteplejších oblastiach juhozápadného Slovenska. Výskyt ochorenia v podmienkach Slovenska závisí najmä od vyšších úhrnov zrážok v mesiacoch máj až júl, hlavne v júni. Na základe ITS rDNA sekvenčnej analýzy bolo potvrdené, že sivú škvrnitosť slnečnice v podmienkach Slovenska spôsobuje druh Diaporthe helianthi a tiež, že izoláty patogéna Macrophomina phaseolina zodpovedajú aj iným izolátom patogéna pochádzajúcich z Európy. Pri porovnávaní morfologických vlastnosti izolátov sledovaných patogénov slnečnice získaných z rôznych lokalít Slovenska boli zistené rozdiely v rýchlosti radiálneho rastu mycélia. Pri testovaní komerčne pestovaných hybridov slnečnice proti prirodzenej i umelej infekcii patogénov S. sclerotiorum, D. helianthi a P. macdonaldii nebola zistená rezistencia týchto hybridov proti uvedeným patogénom, výskyt chorôb nemal vplyv na úrodu nažiek získaných po zbere jednotlivých hybridov. Výskyt ochorení v poraste slnečnice nebol ovplyvnený rôznou veľkosťou listovej plochy a tiež rozdielnou výškou rastlín sledovaných hybridov. Úroveň infekcie rastlín slnečnice patogénmi S. sclerotiorum, D. helianthi a P. macdonaldii ovplyvňuje samotný pestovaný hybrid a hlavne klimatické podmienky v danom roku. V laboratórnych podmienkach in vitro dokážu všetky testované fungicídy eliminovať rast mycélia húb S. sclerotiorum, D. helianthi a M. phaseolina aj pri desaťnásobnom zriedení registrovanej dávky. Rast mycélia patogéna S. sclerotiorum najviac inhiboval prípravok s účinnou látkou boscalid+dimoxystrobin. Tento prípravok, spolu s fungicídom s účinnými látkami prothioconazole+tebuconazole najviac inhibovali rast mycélia huby M. phaseolina a prípravok s účinnou látkou propiconazol+prochloraz bol najúčinnejší proti hube D. helianthi. V poľných podmienkach dosahovala biologická účinnosť testovaných fungicídnov na ochranu slnečnice proti napadnutiu patogénom S. sclerotiorum 60 – 82 %, proti druhu D. helianthi 62 – 76 %, proti hube M. phaseolina 34 – 50 % a proti hube P. macdonaldii 30 – 60 %.
Kľúčové slová:
Sclerotinia sclerotiorum, Diaporthe helianthi, Macrophomina phaseolina, Phoma macdonaldii, výskyt, slnečnica ročná, škodlivosť, biológia, ochrana

Časti práce s odloženým zverejnením:

Záverečná práca (prílohy záverečnej práce) neobmedzene
Posudky záverečnej práce neobmedzene