Persons at SUA

This page displays all publicly accessible information about the desired person. Some information about the person's occupation and offices may be hidden.

doc. Ing. Soňa Felšöciová, PhD.
Identification number: 1685
University e-mail: sona.felsociova [at] uniag.sk
 
associate professor CSc./PhD. - Department of Microbiology (FBFS)

Contacts     Lesson     Final thesis     Publications     Bodies     Supervised theses     

Basic information

Basic information about a final thesis

Type of thesis: Habilitation thesis
Thesis title:Diversity of micromycetes related to Vitis vinifera L. with emphasis on Penicillium Link
Written by (author): doc. Ing. Soňa Felšöciová, PhD.
Department: Department of Microbiology (FBFS)
Opponent 1:prof. Ing. Kamil Hudec, PhD.
Opponent 2:doc. Ing. Elena Piecková, PhD., MPH
Opponent 3:prof. RNDr. Daniela Hudecová, CSc.
Final thesis progress:Final thesis was successfully defended.


Additional information

Additional information about the final thesis follows. Click on the language link to display the information in the desired language.

Language of final thesis:Slovak

Slovak        English

Title of the thesis:Diverzita mikromycét asociovaných s Vitis vinifera L. s dôrazom na zástupcov rodu Penicillium Link
Summary:Cieľom habilitačnej práce bolo popísať exogénnu a endogénnu mykobiotu bobúľ hrozna, poškodených bobúľ a štiav s prednostným zameraním na aktuálne druhové spektrum penicílií. Z 50 vyšetrených vzoriek hrozna bolo 33 vzoriek bielych odrôd a 17 modrých, zberaných vo všetkých vinohradníckych oblastiach Slovenska (6) v rokoch 2011 až 2013. Na analýzu celkovej mykobioty bobúľ hrozna vrátane poškodených, bola použitá metóda priameho ukladania hroznových bobúľ na agarové platne, rovnako aj pri endogénnej mykocenóze, pri ktorej však bobule hrozna boli povrchovo vysterilizované. Na analýzu mykobioty hroznových štiav bola použitá platňová zrieďovacia metóda. Celkovo sme zo vzoriek vyizolovali 30 rodov vláknitých mikroskopických húb, pričom k najfrekventovanejším patrili Alternaria, Penicillium, Cladosporium, Fusarium, Aspergillus, Botrytis, Epicoccum, Rhizopus a Trichoderma. Rod Alternaria predstavoval najčastejšie sa vyskytujúcu mikromycétu pri celkovom aj endogénnom osídlení a v poškodených bobuľách s priemernou frekvenciou výskytu od 90 % (poškodené bobule) do 98 % (celkové osídlenie hrozna). V šťavách dominoval frekvenciou výskytu aj relatívnou denzitou rod Cladosporium. Celkovo 26 druhov penicílií bolo detegovaných z hrozna aj štiav. Najčastejšie bola zistená prítomnosť druhov P. chrysogenum, P. expansum a P. crustosum. Štatistickou analýzou sme dospeli k záveru, že vinohradnícka oblasť jednoznačne ovplyvňuje mykocenózu hrozna, čo bolo vidieť predovšetkým na vzorkách z Tokaja. Ročník ovplyvňoval mykocenózu len pri hubách rastúcich na DG18 agare. Farba hrozna nemala vplyv na kolonizáciu bobúľ. V druhej časti práce sme vybrané izoláty penicílií testovali na schopnosť produkcie mykotoxínov, ako citrinínu, grizeofulvínu, kyseliny cyklopiazónovej, patulínu, penitrému A a roquefortínu C v podmienkach in vitro metódou tenkovrstvovej chromatografie. Celkovo 533 kmeňov potenciálne toxinogénnych druhov rodu Penicillium bolo testovaných na produkciu mykotoxínov, pričom mykotoxíny produkovalo 82,5 % kmeňov. Významnú schopnosť produkcie roquefortínu C mali izoláty P. chrysogenum, ale aj druhy P. crustosum a P. expansum, čo v kombinácii s ich frekventovanosťou výskytu a relatívnou denzitou, indikuje riziko kontaminácie bobúľ hrozna práve týmto sekundárnym extrolitom.
Key words:hrozno, mykocenóza, Penicillium, mykotoxíny

Parts of thesis with postponed release:

Final thesis (final thesis appendices) unlimited
Reviews for final thesis unlimited