Ľudia na SPU

Na tejto stránke máte zobrazené všetky verejne prístupne údaje o zadanej osobe. Niektoré informácie o personálnom zaradení a funkciách osoby môžu byť skryté.

doc. Ing. Soňa Felšöciová, PhD.
Identifikačné číslo: 1685
Univerzitný e-mail: sona.felsociova [at] uniag.sk
 
docentka CSc./PhD. - Katedra mikrobiológie (FBP)

Kontakty     Výučba     Záverečná práca     Publikácie     Orgány     Vedené práce     

Základné informácie

Základné informácie o záverečnej práci

Typ práce: Habilitačná práca
Názov práce:Diverzita mikromycét asociovaných s Vitis vinifera L. s dôrazom na zástupcov rodu Penicillium Link
Autor: doc. Ing. Soňa Felšöciová, PhD.
Pracovisko: Katedra mikrobiológie (FBP)
Oponent 1:prof. Ing. Kamil Hudec, PhD.
Oponent 2:doc. Ing. Elena Piecková, PhD., MPH
Oponent 3:prof. RNDr. Daniela Hudecová, CSc.
Stav záverečnej práce:Záverečná práca bola úspešne obhájená


Doplňujúce informácie

Nasledujú doplňujúce informácie záverečnej práce. Kliknutím na odkaz s názvom jazyka vyberiete, v akom jazyku majú byť informácie zobrazené.

Jazyk spracovania záverečnej práce:slovenský jazyk

slovenský jazyk        anglický jazyk

Názov práce:Diverzita mikromycét asociovaných s Vitis vinifera L. s dôrazom na zástupcov rodu Penicillium Link
Abstrakt:Cieľom habilitačnej práce bolo popísať exogénnu a endogénnu mykobiotu bobúľ hrozna, poškodených bobúľ a štiav s prednostným zameraním na aktuálne druhové spektrum penicílií. Z 50 vyšetrených vzoriek hrozna bolo 33 vzoriek bielych odrôd a 17 modrých, zberaných vo všetkých vinohradníckych oblastiach Slovenska (6) v rokoch 2011 až 2013. Na analýzu celkovej mykobioty bobúľ hrozna vrátane poškodených, bola použitá metóda priameho ukladania hroznových bobúľ na agarové platne, rovnako aj pri endogénnej mykocenóze, pri ktorej však bobule hrozna boli povrchovo vysterilizované. Na analýzu mykobioty hroznových štiav bola použitá platňová zrieďovacia metóda. Celkovo sme zo vzoriek vyizolovali 30 rodov vláknitých mikroskopických húb, pričom k najfrekventovanejším patrili Alternaria, Penicillium, Cladosporium, Fusarium, Aspergillus, Botrytis, Epicoccum, Rhizopus a Trichoderma. Rod Alternaria predstavoval najčastejšie sa vyskytujúcu mikromycétu pri celkovom aj endogénnom osídlení a v poškodených bobuľách s priemernou frekvenciou výskytu od 90 % (poškodené bobule) do 98 % (celkové osídlenie hrozna). V šťavách dominoval frekvenciou výskytu aj relatívnou denzitou rod Cladosporium. Celkovo 26 druhov penicílií bolo detegovaných z hrozna aj štiav. Najčastejšie bola zistená prítomnosť druhov P. chrysogenum, P. expansum a P. crustosum. Štatistickou analýzou sme dospeli k záveru, že vinohradnícka oblasť jednoznačne ovplyvňuje mykocenózu hrozna, čo bolo vidieť predovšetkým na vzorkách z Tokaja. Ročník ovplyvňoval mykocenózu len pri hubách rastúcich na DG18 agare. Farba hrozna nemala vplyv na kolonizáciu bobúľ. V druhej časti práce sme vybrané izoláty penicílií testovali na schopnosť produkcie mykotoxínov, ako citrinínu, grizeofulvínu, kyseliny cyklopiazónovej, patulínu, penitrému A a roquefortínu C v podmienkach in vitro metódou tenkovrstvovej chromatografie. Celkovo 533 kmeňov potenciálne toxinogénnych druhov rodu Penicillium bolo testovaných na produkciu mykotoxínov, pričom mykotoxíny produkovalo 82,5 % kmeňov. Významnú schopnosť produkcie roquefortínu C mali izoláty P. chrysogenum, ale aj druhy P. crustosum a P. expansum, čo v kombinácii s ich frekventovanosťou výskytu a relatívnou denzitou, indikuje riziko kontaminácie bobúľ hrozna práve týmto sekundárnym extrolitom.
Kľúčové slová:hrozno, mykocenóza, Penicillium, mykotoxíny

Časti práce s odloženým zverejnením:

Záverečná práca (prílohy záverečnej práce) neobmedzene
Posudky záverečnej práce neobmedzene