Lidé na SPU

Na této stránce máte zobrazeny všechny veřejně přístupné údaje o zadané osobě. Některé informace o personálním zařazení a funkcích osoby mohou být skryty.

Ing. Lukáš Hleba, PhD.
Identifikační číslo: 206
Univerzitní e-mail: lukas.hleba [at] uniag.sk
 
odborný asistent - Katedra mikrobiológie (FBP)

     
     
     
Závěrečná práce
     
     
     Vedené práce     

Základní informace

Základní informace o závěrečné práci

Typ práce: Disertační práce
Název práce:
Antibiotická rezistencia mikroorganizmov vo vzťahu k potravinám
Autor: Ing. Lukáš Hleba, PhD.
Pracoviště:
Vedoucí práce:
Oponent 1:
Oponent 2:
Oponent 3:doc. RNDr. Leona Buňková, PhD.
Stav závěrečné práce:Závěrečná práce byla úspěšně obhájena


Doplňující informace

Následují doplňující informace závěrečné práce. Kliknutím na odkaz s názvem jazyka zvolíte, v jakém jazyce mají být informace zobrazeny.

Jazyk zpracování závěrečné práce:slovenský jazyk

Název práce:Antibiotická rezistencia mikroorganizmov vo vzťahu k potravinám
Abstrakt:
Antibiotická rezistencia je schopnosť mikroorganizmov odolávať letálnym alebo inhibičným vplyvom antibiotík. Rezistencia mikroorganizmov voči antibiotikám je v dnešnej dobe veľmi závažným problémom, ktorý sa týka nás všetkých. Ochorenia spôsobené rezistentnými baktériami sú len veľmi ťažko liečiteľné a finančne vysoko nákladné. Antibiotiká sú jedinými prostriedkami ako účinne bojovať proti bakteriálnym ochoreniam. Vznik a šírenie rezistencie preto spôsobuje obrovské problémy. Preto je dôležité monitorovať rezistenciu mikroorganizmov v prostredí a udržať jej hladinu na takej úrovni aby sme účinnosť antibiotík nestratili. Pre testovanie antibiotickej rezistencie sme použili vzorky z rôznych zdrojov hospodárskych odvetví. Pre naše experimenty sme použili rektálne výtery a odbery z tráviacich traktov rôznych druhov zvierat (hovädzí dobytok, ovce, ošípané, kurčatá, kačice, ryby). Taktiež sme vzorky odoberali z mlieka a mliečnych produktov (syry, žinčica, bryndza, oštiepky, parenice a pod.). Zaujímavosťou boli odbery z tráviacich traktov včiel a vzorky z peľu Brezy previsnutej. Pre testovanie antibiotickej rezistencie čeľade Enterobacteriaceae, rod Enterococcus spp. a iné bakteriálne druhy nepatriace do týchto skupín sme použili diskovú difúznu metódu na Mueller Hinton agare a interpretačné tabuľky od EUCAST. Pre testovanie antibiotickej rezistencie skupiny laktobacilov sme použili MIC metódu s pomocou MIC stripov na kombinovanom agare 9:1 (Mueller Hinton agar 90 % : MRS 10 %) a použili interpretačné tabuľky EFSA. Na identifikáciu mikroorganizmov sme v práci využili mnoho metodík, od jednoduchých základných identifikácií na chromogénnych agaroch, cez biochemické metódy, molekulárno-genetické metódy pomocou PCR reakcie až po najmodernejšie metódy identifikácie pomocou MALDI TOF MS Biotyper. Najväčšiu rezistenciu sme zistili pre antibiotikum ampicilín, kde hodnota rezistencie bola 33,13 %. Celkovo sme u čeľadi Enterobacteriaceae detekovali rezistenciu k 10 antibiotikám, ktoré sú následne usporiadané v poradí od najväčšej po najmenšiu hodnotu rezistencie (ampicilín, streptomycín, tetracyklín, levofloxacín, piperacilín, cefotaxím, chloramfenikol, amikacín, ceftriaxón a ofloxacín). Rovnako sme pri mnohých druhoch zistili rezistenciu k viacerým antibiotikám súčasne. Najväčší počet rezistentných génov niesla baktérie Salmonella enterica ser. Typhimurium. Najväčšiu rezistenciu tvorili baktérie z čeľade Enterobacteriaceae na penicilínové antibiotiká. Taktiež sa zistila rezistencia na tetracyklíny, aminoglykozidy, fluorochynolóny, cefémy a fenikoly. Rezistencia na chynolóny a karbapenémy sa u čeľade Enterobacteriaceae nepotvrdila. Rezistencia u laktobacilov sa pohybovala v závislosti od vzoriek. Vo vzorkách izolovaných z mlieka bola najvyššia rezistencia laktobacilov na ampicilín, podobne ako u čeľade Enterobacteriaceae. Ďalej nasledovala rezistencia na vankomycín a erytromycín. Rezistenciu na gentamicín sme u vzoriek z mlieka a mliečnych výrobkov nedetekovali. Vo vzorkách izolovaných z tráviacich traktov včiel bola situácia s rezistenciou laktobacilov odlišná, kde sme najvyššiu mieru rezistencie zistili pri vankomycíne, ďalej gentamicíne, ampicilíne a erytromycíne. Rezistenciu k meropenému sme u laktobacilov nepotvrdili. Pri rode Enterococcus spp., sme rezistenciu zisťovali pre konkrétne druhy a detekovali sme rezistenciu na tetracyklín, streptomycín, chloramfenikol, ampicilín, kyselinu nalixidovú, oxacilín a piperacilín. Antibiotickú rezistenciu sme detekovali aj pri iných druhoch a rodoch, ktoré sme izolovali spolu čeľaďou Enterobacteriaceae alebo rodom Lactobacillus spp. Pri týchto druhoch sme detekovali aj rezistenciu k meropenému, čiže ku karbapenémovým antibiotikám, ktorú sme v predošlých experimentoch nedetekovali vôbec. Antibiotická rezistencia je problém, ktorý pretrváva, vzniká a rozširuje sa. Je preto dôležitou úlohou monitorovať prostredie v ktorom žijeme a identifikovať rezistentné baktérie aby sme sa nakoniec nedostali do doby pred objavom antibiotík, kedy však antibiotiká k dispozícii budú ale nebudú účinné v boji proti bakteriálnym ochorenia. Je tiež dôležité aby sme baktericídne a bakteriostatické účinky antibiotík zachovali aj pre budúce generácie.
Klíčová slova:
Mikrobiológia, Antibiotická rezistencia, Baktérie

Zobrazení a stahování souborů

Pokud chcete zobrazit zadání závěrečné práce, klikněte na ikonu Zobrazit zadání. Ikony Závěrečná práce, Přílohy práce, Posudek vedoucího a Posudek oponenta představují soubory týkající se závěrečné práce, které je možné stáhnout. Budou zobrazeny pouze v případě, že je soubor vložen a zároveň je veřejný.

Části práce s odloženým zveřejněním:

Závěrečná práce (přílohy závěrečné práce) neomezeně
Posudky závěrečné práce neomezeně