Lidé na SPU

Na této stránce máte zobrazeny všechny veřejně přístupné údaje o zadané osobě. Některé informace o personálním zařazení a funkcích osoby mohou být skryty.

prof. Ing. Adriana Kolesárová, PhD.
Identifikační číslo: 1505
Univerzitní e-mail: adriana.kolesarova [at] uniag.sk
 
profesorka CSc./PhD. - Katedra fyziológie živočíchov (FBP)
dekanát - centrum - Fakulta biotechnológie a potravinárstva
Proděkanka - Fakulta biotechnológie a potravinárstva

Kontakty     Absolvent     Výuka     Projekty     
Publikace     Orgány     Vedené práce     

Základní informace

Základní informace o závěrečné práci

Typ práce: Disertační práce
Název práce:Fuzariotoxínmi indukované signálne dráhy v granulóznych bunkách vaječníkov ošípaných
Autor: Ing. Marína Medveďová, PhD.
Pracoviště: Katedra fyziológie živočíchov (FBP)
Vedoucí práce: prof. Ing. Adriana Kolesárová, PhD.
Oponent 1:Ing. Alexander Makarevič, DrSc.
Oponent 2:doc. RNDr. Radoslav Omelka, PhD.
Oponent 3:prof. MVDr. Imrich Maraček, DrSc.
Stav závěrečné práce:Závěrečná práce byla úspěšně obhájena


Doplňující informace

Následují doplňující informace závěrečné práce. Kliknutím na odkaz s názvem jazyka zvolíte, v jakém jazyce mají být informace zobrazeny.

Jazyk zpracování závěrečné práce:anglický jazyk

slovenský jazyk        anglický jazyk

Název práce:Fuzariotoxínmi indukované signálne dráhy v granulóznych bunkách vaječníkov ošípaných
Abstrakt:Hlavným cieľom toxikologického výskumu je zvýšenie možností predpokladania a vyhodnocovania potenciálnych rizík z prostredia na ľudské zdravie. Využívaním metód in vitro na analýzy cudzorodej látky v celom tele zvieraťa, toxikologický prístup poskytuje konkrétne zdôvodnenie toxicity látky na reprodukčné funkcie skúmaním odpovede bunky na rôzne dávky cudzorodej látky, cesty expozície a bunkové/molekulárne mechanizmy v modelových bunkových systémoch. In - vitro kultivačné systémy a štúdie extrapolujúce účinky o požívaní vysokých dávok pri experimentoch na zvieratách až po nízke dávky alebo skutočné dávky, ktorými môže byť vystavený ľudský organizmus, sú veľmi komplexné. Interpretácia výsledkov je potom komplikovanejšia, lebo určité reprodukčné ochorenia sa môžu ťažko identifikovať a pozorovať na zvieratách a početné premeny, ako je vek pri expozícii a životný štýl, môžu ovplyvniť odpoveď živočíšneho organizmu. Rozsiahlym výskumom minulého desaťročia bol identifikovaný zvyšujúci sa počet environmentálnych kontaminantov, ktoré narúšajú reprodukčné procesy stavovcov, primárne napodobňovaním alebo narúšaním účinkov endogénnych steroidných hormónov. Cieľom tejto dizertačnej práce bolo skúmanie sekrečnej činnosti, expresii proliferačných a apoptotických markerov granulóznych buniek vaječníkov ošípaných po expozícii deoxynivalenolom (DON) a zearalenonom (ZEA). Ovariálne granulózne bunky boli inkubované s DON/ZEA po dobu 24h v dávkach 10, 100, 1000, 2000, 3000 and 5000 ng.ml-1, kým v kontrolnej skupine nebol prítomný DON/ZEA. Sekrécia progesteronu (P4) a 17beta-estradiolu (E2) bola stanovená ELISA a RIA metódami. Expresia proliferačných peptidov (cyklínu B1 a PCNA) a apoptotických peptridov (Bax a kaspázy-3) bola vyhodnotená imunocytochemickou a fluoroimunocytochemickou metódou. Experimenty boli vykonávané v niekoľkých inštitúciách, ako sú: SPU (Slovenská poľnohospodárska univerzita, Katedra fyziológie živočíchov), CVŽV Nitra (Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra), UWM (Univerzita Warmínsko Mazúrska, v Olsztyne, POL) a MSU (Štátna Michigenská Univerzita, Katedra potravinárstva a výživy ľudí, East Lansing, Michigan, USA). Produkcia hormónov ako jedna z najdôležitejších funkcií granulóznych buniek ošípaných, bola stanovená metódami ELISA a RIA po aplikácii DON/ZEA. Naše výsledky naznačujú, že: (1) DON znižuje sekréciu P4 pri dávkach 100, 3000 a 5000 ng.ml-1 granulóznymi bunkami z cyklujúcich prasničiek; (2) DON zvyšuje koncentráciu P4 v granulóznych bunkách necyklujúcich prasničiek pri dávkach 1000, 2000, 3000 a 5000 ng.ml-1; (3) DON stimuluje FSH indukovanú sekréciu P4 vo všetkých použitých experimentálnych dávkach; (4) DON podporuje produkciu E2 granulóznymi bunkami z necyklujúcich prasničiek pri podaní dávok: 2000, 3000 a 5000 ng.ml-1; (5) DON redukuje FSH indukovanú sekréciu E2 granulóznych buniek z necyklujúcich prasničiek pri dávkach 10, 100, 1000 a 5000 ng.ml-1; (6) ZEA má malý vplyv na sekréciu P4 granulóznymi bunkami necyklujúcich prasničiek vo všetkých použitých dávkach; (7) ZEA zvyšuje FSH indukovanú produkciu P4 vo všetkých použitých dávkach; (8) ZEA podporuje produkciu P4 granulóznymi bunkami cyklujúcich prasničiek v dávkach 3000 a 5000 ng.ml-1; (9) ZEA v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek neovplyvňovala produkciu E2; (10) ZEA v dávkach 10, 100, 3000 a 5000 ng.ml-1 mal inhibičný účinok na FSH indukovanú sekréciu E2 v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek; (11) DON a ZEA v kombinovaných dávkach neovplyvnili výrazne produkciu P4 v skupinách A, C a D (Tabuľka 5) v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek; (12) v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek kombinácie dávok DON a ZEA výrazne stimulovali produkciu P4 v skupinách B, E, F, G, H, I a J (Tabuľka 5); (13) sekrécia E2 granulóznymi bunkami z necyklujúcich prasničiek nebola ovplyvnená ani jednou z kombinovaných dávok DON a ZEA (Tabuľka 6). Pre posúdenie bunkovej proliferácie granulóznych buniek vaječníkov ošípaných po expozícii DON/ZEA, boli vybrané proliferačné peptidy (cyklín B1 a PCNA) ktoré boli analyzované v našich experimentoch. Expresia peptidov po pridaní DON/ZEA do kultivačného média určovaná fluoroimuno- a imunocytochemickými metódami, ukázala že: (1) expresia cyklínu B1 je zvýšená v dávkach 1000, 2000, 3000 a 5000 ng.ml-1 DON-u v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek; (2) DON neovplyvňuje expresiu cyklínu B1 vo všetkých dávkach použitých pri kultivácii s granulóznymi bunkami z cyklujúcich prasničiek; (3) expresia PCNA proteínu bola stimulovaná pri dávkach 100, 1000, 2000, 3000 a 5000 ng.ml-1 DON v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek; (4) expresia cyklínu B1 po aplikácii ZEA v dávkach 100, 1000 a 5000 ng.ml-1 bola výrazne zvýšená v granulóznych bunkách necyklujúcich prasničiek; (5) v granulóznych bunkách z cyklujúcich prasničiek ZEA neovplyvňovala expresiu cyklínu B1; (6) výrazná stimulácia PCNA expresie v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek bola pozorovaná pri dávkach 1000, 3000 a 5000 ng.ml-1 ZEA. Cieľom získať ďalšie poznatky o mechanizme DON/ZEA-sprostredkovanej cytotoxicity, pozorované boli molekulárne javy vyvolané DON/ZEA pri bunkovej smrti (apoptóze). Naše výsledky poukazujú na dávkovo-závislé cytotoxické vplyvy DON/ZEA zistené fluoroimuno- a imunocytochemickými metódami, že: (1) DON ovplyvňuje expresiu kaspázy-3 vo všetkých použitých dávkach v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek; (2) expresia kaspázy-3 v granulóznych bunkách z cyklujúcich prasničiek bola výrazne tlmená v dávkach 10, 1000, 3000 a 5000 ng.ml-1 DON; (3) expresia pro-apoptotického peptidu Bax bola výrazne stimulovaná v dávkach 100 a 1000 ng.ml-1 DON v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek; (4) v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek expresia kaspázy-3 bola výrazne vyššia po podaní ZEA v dávkach 10, 100, 1000 a 5000 ng.ml-1; (5) ZEA výrazne stimulovala expresiu kaspázy-3 po podaní dávok 10, 100, 1000, 3000 a 5000 ng.ml-1 v granulóznych bunkách z cyklujúcich prasničiek; (6) expresia Bax bola výrazne vyššia pri dávkach 10 a 1000 ng.ml-1 v granulóznych bunkách z necyklujúcich prasničiek. Štúdie o potenciálne nebezpečných látkach pôsobiacich na samičí reprodukčný systém sú potrebné pre posúdenie ich špecifických interakcií s každou zložkou vo folikule (granulózne bunky, thekálne bunky, oocyt) v každom vývojovom štádiu folikulu. Výskum v tejto oblasti v budúcom desaťročí pravdepodobne bude zahŕňať viacej štúdií podobných našej, ktoré budú skúmať bunkové a molekulárne javy spojené s vplyvmi spôsobenými širokou škálou reprodukčných toxikantov. V dôsledku toho môže byť identifikovaná peptidová zložka zo zmesi proteínov vo vzorke biologického materiálu. Metódy tohto typu nám ponúkajú nové prístupy pre identifikáciu cieľových látok pre reaktívne chemické látky zapájajúce sa pri toxickej odpovedi organizmu na xenobiotiká. Mykotoxíny môžu byť akútne alebo chronicky toxické, v závislosti od typu toxínu a použitej dávky. Z hľadiska akútnej toxicity, najčastejšie sa vyskytujúce mykotoxíny v potravinách sú miliónkrát menej toxické ako najvirulentnejší botulotoxín. Mimoriadny význam má práve chronická toxicita, pretože niektoré mykotoxíny požité denne v malých dávkach dokážu byť karcinogénne a ovplyvňovať imunitnú reakciu živočíšneho organizmu. Zo zistených výsledkov analyzovaných bunkových kultúr usudzujeme, že mykotoxíny predstavujú značný problém v priemysle krmív a predstavujú stúpajúce riziko v uskladnení potravinových zásob. Naše výsledky naznačujú možné základné molekulárne mechanizmy pre deoxynivalenolom alebo zearalenonom vyvolané proliferačné a apoptotické signálne dráhy, ako aj možnosť týchto mykotoxínov vstupovať do steroidogenézy ako endokrinné chemické disruptory v granulóznych bunkách vaječníkov ošípaných.
Klíčová slova:deoxynivalenol, zearalenon, progesteron , 17beta-estradiol , proliferácia, apoptóza, cyklín B1 , PCNA, Bax, kaspáza-3, steroidogenéza, granulózne bunky

Zobrazení a stahování souborů

Pokud chcete zobrazit zadání závěrečné práce, klikněte na ikonu Zobrazit zadání. Ikony Závěrečná práce, Přílohy práce, Posudek vedoucího a Posudek oponenta představují soubory týkající se závěrečné práce, které je možné stáhnout. Budou zobrazeny pouze v případě, že je soubor vložen a zároveň je veřejný.

Zobrazit zadání

Části práce s odloženým zveřejněním:

Závěrečná práce (přílohy závěrečné práce) neomezeně
Posudky závěrečné práce neomezeně