Ľudia na SPU

Na tejto stránke máte zobrazené všetky verejne prístupne údaje o zadanej osobe. Niektoré informácie o personálnom zaradení a funkciách osoby môžu byť skryté.

doc. Ing. Jana Lendelová, PhD.
Identifikačné číslo: 1578
Univerzitný e-mail: jana.lendelova [at] uniag.sk
 
docentka CSc./PhD. - Katedra zariadení stavieb a bezpečnosti techniky (TF)

Kontakty     Výučba     Záverečná práca     Projekty     
Publikácie     Orgány     Vedené práce     

Základné informácie

Základné informácie o záverečnej práci

Typ práce: Habilitačná práca
Názov práce:Parametre ovplyvňujúce kvalitu podlahových konštrukcií pre hovädzí dobytok
Autor: doc. Ing. Jana Lendelová, PhD.
Pracovisko: Technická fakulta
Oponent 1:prof. Ing. Štefan Mihina, PhD.
Oponent 2:prof. Ing. Radomír Adamovský, DrSc.
Oponent 3:doc. Ing. Petr Kunc, PhD.
Stav záverečnej práce:Záverečná práca bola úspešne obhájená


Doplňujúce informácie

Nasledujú doplňujúce informácie záverečnej práce. Kliknutím na odkaz s názvom jazyka vyberiete, v akom jazyku majú byť informácie zobrazené.

Jazyk spracovania záverečnej práce:anglický jazyk

slovenský jazyk        anglický jazyk

Názov práce:Parametre ovplyvňujúce kvalitu podlahových konštrukcií pre hovädzí dobytok
Abstrakt:Habilitačná práca sa zaoberá problematikou podlahových konštrukcií v ustajňovacích objektoch pre dojnice, ich termofyzikálnach vlastností a skúmaním ďalších parametrov ovplyvňujúcich kvalitu podláh. Súbor publikovaných prác tématicky zahŕňa problematiku technického riešenia jednotlivých častí podlahových konštrukcií v pohybových i odpočinkových zónach ustajňovacích objektov pre dobytok. Jednotlivé články sú zamerané na dielčie témy: - Konštrukcie podláh dlhodobo ovplyvňujúce pohodu a zdravotný stav ustajnených zvierat, ich tvarové a materiálové riešenie, ako aj dispozičné riešenie prvkov odpočinkových a pohybových zón - Tepelnotechnické vlastnosti podlahových konštrukcií, najmä hodnotenie tepelného odporu a tepelnej prijímavosti podlahových konštrukcií v ležiskách, ako aj tepelnej priepustnosti podlahových konštrukcií ustajňovacích objektov vo vzťahu k celkovým koncepčným priestorovým riešeniam a charakteristickým rozmerom skúmaných objektov - Fyzikálne vlastnosti a parametre ovplyvňujúce kvalitu podlahových konštrukcií - Faktory ovplyvňujúce ležanie dojníc, ako je riešenie nášľapnej vrstvy, situovanie ležísk a kvalita prostredia - Plastické stelivo ako podstielkový materiál zo separovaného kalu hnojovice a výskum jeho fyzikálnych vlastností pre dosiahnutie porovnateľných výsledkov vo vzťahu ku klasickým podstielkovým materiálom. Úvod práce obsahuje stručnú charakteristiku podlahových konštrukcií, rozbor dôležitých konštrukčných vlastností podláh a zdôvodnenie ich ďalších výskumov pre zvyšovanie kvality výstavby objektov živočíšnej výroby. V časti Komentár k súboru publikovaných vedeckých prác je uvedený opis skúmaných konštrukčných prvkov podlahových konštrukcií a opis metód merania a experimentálnych zariadení. Boli použité nasledovné metódy merania: - metóda chránenej tepelnej dosky k určeniu súčiniteľa tepelnej vodivosti (podľa STN 12 667 a STN 12 664) penogumového materiálu používaného k výplni matracov a separovaného kalu hnojovice, slamy a pilín ako podstielkového materiálu so súčasným zisťovaním ich objemovej hmotnosti v prirodzenom vlhkom i vysušenom stave, - metóda horúceho drôtu k nepriamemu stanoveniu mernej tepelnej kapacity biologického nánosu nachádzajúceho sa na povrchoch ležísk s drevenou alebo gumovou nášľapnou vrstvou, - metóda analýzy podlahových konštrukcií termovíznou kamerou a sledovanie homogenity tepelnoizolačných vrstiev ležísk s lokalizáciou tepelných anomálií. Výpočtové metódy rešpektovali normový postup pre tepelnotechnické veličiny podľa STN 730540 (tepelný odpor, tepelnú prijímavosť a tepelnú priepustnosť), k nestacionárnym výpočtom boli použité softvéry COSMOS a FEMLAB. Výsledky meraní boli spracované pomocou programu Statistica. Výsledky výpočtov preukázali, že vtedy, keď konštrukčný návrh podlahovej konštrukcie ležiska zabezpečí mäkkosť a pružnosť jeho nášľapnej vrstvy (slama, piliny, stružliny, gumové rohože, matrace, dokonca i drevo), sú obyčajne zabezpečené i dobré tepelnotechnické vlastnosti. Tepelná prijímavosť takýchto ležísk dosahuje úroveň tzv. veľmi teplých a teplých podláh. Dokonca i tvrdé nášľapné vrstvy, alebo poškodené pôvodné povrchy - ak sú drsné a priľnavé, sú po čase pokryté pevnou vrstvou biologického nánosu, na ktorom sa zvieratá dobre cítia a jeho tepelná prijímavosť je na úrovni gumových povrchov. Otvorená ostáva otázka ich hygieny a formovateľnosti. Anorganické podstielky -- napríklad piesok - síce vytvárajú mäkké lôžko, ale v zimných mesiacoch odvádzajú zvieratám veľké množstvo tepla. Prejavuje sa účinok jeho veľkej tepelnej prijímavosti. K tzv. studeným podlahám patrí aj čistý betón a keramická dlažba, ktoré však nevyhovujú ani po stránke požadovanej mäkkosti a dnes sa zvieratám k ležaniu neprojektujú. Ak je potrebné podlahy z hľadiska tepelných strát izolovať v spodnej časti konštrukcie podlahy, treba počítať s tým, že výslednú prijímavosť tým nezlepšíme, pretože izolant je obvykle umiestnený hlbšie ako je hodnota hraničnej hrúbky krycej vrstvy. Zvýši sa tým tepelný odpor podlahovej konštrukcie, čo je možno využiť v chladných klimatických pásmach s častým výskytom dlhotrvajúcich mrazov. V takýchto objektoch je vhodné použiť okrajovú izoláciu pri obvodových múroch v páse širokom 1,5-2 m. Ostatné ležiská, ak majú vhodne riešenú nášľapnú vrstvu udržovanú v suchom stave, nie je nutné zospodu tepelne izolovať. Pomocou modelovania nestacionárnych tepelných javov súvisiacich s procesom chovu dobytka je možné ich transformovať technickým vyjadrením pre definovanie a širšie riešenie zadanej problematiky. Simulácie sa dajú použiť pre riešenie problémov zabezpečovania tepelnej pohody v zimnom, ale vzhľadom na neustále globálne otepľovanie Zeme i v letnom období, hlavne pri extrémne vysokých teplotách. Modelovaním oslnenia ležísk bolo zistené, že ak sú zvieratá ustajnené vonku bez zatienenia odpočinkových plôch, dochádza k pôsobeniu spätného tepelného toku z vyhriatej podlahy do organizmu ležiaceho zvieraťa. Výnimkou je trávnatá plocha a vonkajší zemitý terén. V oslnených ležiskách s gumovými matracmi a na hlbokej podstielke je väčšie riziko spätného tepelného toku ako na ležiskách s 20 mm vrstvou bežného podstielkového izolantu. Ideálnym prípadom je zatienenie boxov alebo pobyt zvierat v dobre vetranej maštali s prípadným evaporačným ochladzovaním zvierat, kde sú ležiská bežne o 20°C chladnejšie v porovnaní s oslnenými ležiskami. Z pohľadu účinnosti vynaložených prostriedkov je účelnejšie vloženie investícií najmä na použitie vhodnej nášľapnej vrstvy podláh a jej precízneho vyhotovenia. Akékoľvek ďalšie opravy a výmeny častí podláh sú nákladným prevádzkovo-organizačným zásahom.
Kľúčové slová:dobytok, podlahy, tepelnotechnické vlastnosti

Časti práce s odloženým zverejnením:

Záverečná práca (prílohy záverečnej práce) neobmedzene
Posudky záverečnej práce neobmedzene